Michal Šplho
Zrodenie abstrakcie z ducha hudby
6. júna 1895 v St. James Hall v Londýne prečítal Alexander Wallace Rimington vyhlásenie „A new art colour – music“.
Výtvarník. Zoznam autorových rubrík: Kultúra, Ľudia, Fejtón, Kultúrka, Čo život dal, Občianska náuka, Ostatné, Poézia
6. júna 1895 v St. James Hall v Londýne prečítal Alexander Wallace Rimington vyhlásenie „A new art colour – music“.
Alfonzov život je málo zábavný. Nasáva príbehy z televíznej obrazovky. Hranice neexistujú. Pravda neexistuje.
Prehľad sovietskej fotografie. Z tých čias si veľa nepamätám. V roku 1975 som mal tri roky a v ZSSR sa tvrdo pracovalo.
Niečo z časopisu ruskej fotografie. Rád sa vŕtam v starých veciach knihách časopisoch. Ľudia s podobnou úchylkou vedia.
Často sa s tým stretávam. V mojom ateliéri sa ocitnú ľudia všetkého druhu. Každý má svoju predstavu o umení.
Pre všetkých hľadačov, ktorí majú radi tajomstvá nie celkom fiktívne a nereálne. Knihu som dostal ako dar.
Ilúzie v umení predpokladajú poznanie. Ak obraz poskytuje dostatočné množstvo informácií, v našej mysli sa vytvorí predstava podoby, priestoru. Ak informácie chýbajú, naša myseľ pracuje tak, ako som uviedol v článku Ilúzia. Naše potešenie z ilúzie spočíva práve v úsilí, ktoré myseľ vynakladá na prekonanie rozdielu medzi umením a skutočnosťou. Aké ponaučenie z toho plynie? Chybná je domnienka, že musia existovať nejaké prostriedky, ktorými možno znázorniť „podobu“ či dokonca „priestor ako také. Plátno je rovná plocha, ktorá to prakticky znemožňuje.
Schopnosť projekcie vzbudila záujem a zvedavosť umelcov už dávno a v rôznych kontextoch.
Doteraz som písal o umení s úmyslom načrtnúť odpoveď na otázku – čo je umenie?
Maľovanie je viac než potešenie, zábava. Prostredníctvom obrazov ľudia navzájom zdieľajú svoje idey, myšlienky, nápady, zážitky. Z tohoto hľadiska môžeme maľbu považovať za formu komunikácie - a teda za jazyk. Jeden môj známy sa pri tom zamyslel a vychrlil pár otázok: „Do akej miery je potom maľba prirodzenou formou komunikácie? Učíme sa obrazy čítať tak, ako sa učíme čítať knihu? Sú obrazy a jazyk ekvivalentné symbolové systémy vytvorené na základe konvencií a kódov?
Slnko zasvietilo, už niekoľko dní je veľké teplo. Nahodil som kraťasy, manželka vzala ruksak a vydali sme sa do prírody. Devín. Na hrad sa nám nechcelo, boli sme tam už nejeden raz a pohľad do prázdnej peňaženky nás utvrdil v tom, že dnes sa poprechádzame pod hradom.
Čo je umenie? Kto určuje, čo je pekné a čo nie je pekné? Kde je merítko oddeľujúce zlé umenie od dobrého umenia?
Ako človek prišiel k umeniu? Prečo vôbec umenie zaberá v živote človeka dominantnú pozíciu? Čo je vôbec umenie?
Dlho som váhal pri rozhodnutí venovať čas filmu Spiderman, 1 a 2. Zvíťazila zvedavosť. Film však nesklamal. Po dlhšej úvahe nad jeho obsahom – priamym i tým medzi riadkami, som si povedal, že by stálo za to vytvoriť zoznam všetkých asociácií, paralel, dvojzmyselností a narážiek, ktoré evidentne osud Spidermana prelínajú s osudom Ježiša. Netrúfam si vytvoriť kompletnú semiotickú analýzu filmu, chcem len poukázať na najzrozumiteľnejší a pravdepodobne najrozhodujúcejší moment, ktorý ma okamžite zasiahol. Samozrejme, verím, že tak ako sú rozdielni ľudia tak si v ňom nachádzajú aj iný, svoj najdôležitejší moment filmu. Mňa oslovil tento a chcem jednoducho načrtnúť fakty, ktoré sú zachytiteľné bez zbytočného umelého prikrášľovania.