Obyčajný zázrak s koreňmi v matematike

Autor: Michal Šplho | 5.9.2005 o 12:33 | Karma článku: 5,19 | Prečítané:  2144x

Bolo to takto: Rypák si myslel, že svet je možné zmeniť, a to nie len priamou akciou, ale oveľa podstatnejšie vytvorením vecí, ktorých tvar a význam by vyvinul na diváka jemný transformačný vplyv. Preto sa dal na maľovanie, ktoré sľubovalo prostredníctvom vytvorenia vizuálneho obrazu dosiahnuť spomínaný vplyv na diváka a následne na svet. Preto zúfalo skúmal obraz ako taký.

Rypák sa nám nedávno zveril s ďalším chrobákom, ktorý mu vystrájal v hlave. Prenasledoval ho jeden problém — zaujímavý vzťah medzi geometriou a algebrou, podivná schopnosť matematiky previesť slová na obrazy a naopak. Tento problém bol jednoducho vzťah medzi lineárnymi, sekvenčnými reťazcami symbolov matematických „viet“ ako y=1/x a diagramy s karteziánskymi súradnicami, ktoré transformujú tieto vety na vizuálne obrazy, v tomto prípade krivka klesajúca z nekonečnej výšky pozdĺž vertikálnej ypsilonovej osi a ohýbajúca a odchádzajúca do nekonečna pozdĺž xovej osi.

„To je to, čo ma fascinuje“ — povedal — „že slovom definovaný text je možné previesť na čisto vizuálny obraz.“

Opäť sme sa dostali k diskusii o tom, aký je medzi textom a obrazom vlastne rozdiel. Alebo čo majú navzájom spoločné. Text sa riadi lingvistickými pravidlami. Platia tieto pravidlá aj pre obrazy?

„Ak je obraz len transformáciou textu do obrazu, tak by mali preň platiť tie isté pravidlá.“ — mudroval Rypák.

„A čo ak je obraz niečím úplne iným? Veď obraz mnohokrát vyjadruje veci, ktoré sa slovami nedajú opísať, neexistujú na to výrazy. Prečo by sa mal riadiť lingvistickými pravidlami? A môže alebo nemôže existovať niečo ako lingvistika vizuálnej oblasti?“ — aj Nerypák vie zapochybovať.

A tak sme sa dostali k základnej otázke: Čo je obraz? Ako sa líši od textu? Vypadá to tak, že tieto otázky — a odpovede na ne — majú význam nielen pre naše chápanie literatúry a umenia, ale pre celú štruktúru ľudského významu a etické a politické kultúry, ktoré sú nimi sprostredkovávané.

„Naozaj ma zaujíma, či existuje nejaká „teória obrazov“, ktorá by raz a navždy stanovila všeobecné, abstraktné otázky o vzťahoch pozerateľného a povedateľného.“ — ja sa pripájam hlavne zvedavosťou. Viem, že v histórii sa veľa ľudí pokúsilo definovať teóriu obrazu, ale žiadna sa neosvedčila ako konečná, definitívna.

„A čo ak neexistuje?“ — Rypák — „Čo ak problém, ktorý je známy ako „slovo a obraz“ nemôže byť stabilizovaný žiadnym teoretickým metajazykom poskladaným zo semiotiky, estetiky či filozofických štúdií jazyka a znázorňovania?“

„Áno, čo ak bola každá teória obrazov naozaj zapríčinená strachom z obrazov, ktorý bol špecifický pre historickú a kultúrnu situáciu? Čo ak bol „rozdiel slovo–obraz“ v skutočnosti o sociálnej odlišnosti — nie len predpovedateľnej triáde „rasa, rod, trieda“, ale o veku, generácii, profesii, národnosti?“ — Nerypák.

„Možno si kladieme nesprávnu otázku.“ — ja. — „Nemali by sme sa namiesto Čo obrazy sú? pýtať Čo obrazy chcú? V čom spočíva neredukovateľné jadro znázorňovania? Čo obrazy chcú z hľadiska toho, čo im chýba? Chcú preklenúť svoje nedostatky a obmedzenia? Spočíva ich podstata práve v tomto bode?“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Ak by sa Fico a Pellegrini chceli vrátiť, nerobili by to lepšie (píše Samo Marec)

Nikam sme sa nepohli, len sa všetci dohádali.

Stĺpček Jakuba Fila

Zhovievavosť voči Matovičovi už vôbec nie je namieste

Premiér vydiera národ aj koalíciu.


Už ste čítali?