Z druhej strany: Patrícia Koyšová

Autor: Michal Šplho | 5.4.2011 o 16:29 | (upravené 5.4.2011 o 16:51) Karma článku: 5,00 | Prečítané:  1633x

Človek neveľkej postavy, pokojnej povahy, príjemného vystupovania. S obrazmi štandardne formátom prevyšujúcimi osem metrov štvorcových takmer denne pochoduje hore dole po chodbe budovy, kde má svoj ateliér. Nespútaná energia - to vám určite nezíde na myseľ keď s ňou posedíte na káve a pár hodín podebatujete. Nie je to typ veľkých slov, okázalých póz a búrlivého prejavu. Ak ale stojíte zoči voči štvormetrovým plátnam na aké sa v histórii maľby zmohli často hlavne tí na vrchole ľadovca, ak vidíte ako denno denne vznikajú nové a nové a tento nenápadný človiečik nemá v úmysle spomaliť tempo, je vám jasné že nespútaná energia je to čo prebýva pod skromným a sympatickým povrchom a že sa gigantických rozmerov bude dopúšťať s vážnym a neoblomným úsilím i v ďalekej budúcnosti. Mladícka nerozvážnosť? V žiadnom prípade. Jednoducho Patrícia Koyšová.

portret01.jpg

Môžeš definovať Patríciu Koyšovú niekoľkými vetami?
Som netrpezlivá. To sa prejavuje v maľbe a všetkom čo robím. Snažím sa o veľkorysosť. Kladiem si prekážky ktoré chcem prekonávať. Vyjadruje ma myšlienka F. Nietzscheho: Ten, kto aspoň trochu dospel k slobode rozumu, nemôže sa na zemi cítiť inak, len ako pocestný - aj keď nie ako cestujúci do nejakého konečného cieľa, lebo taký cieľ nejestvuje. No bude sa prizerať a mať oči otvorené pre všetko to, čo sa vlastne vo svete deje. Preto sa svojím srdcom nesmie príliš pevne pripútať k niečomu jednotlivému, v ňom samom musí byť niečo putujúce, ktoré sa teší zo striedania, zmeny a pominuteľnosti.

Dosť otrepaná otázka mieri na pôvod talentu v umelcovi. Rozmýšľaš niekedy nad tým? Odkiaľ sa to vo mne zobralo? Prečo to robím?
Odmalička ma priťahovala možnosť niečo vytvárať. Je to neustály vývoj, som tu a tvorím.

Je maľba osudová záležitosť? Do akej miery zaberá priestor v tvojom živote, predstavách o budúcnosti?
V ateliéri som každý deň. Aj keď stále nemaľujem, som s obrazmi v kontakte. Priala by som si, aby celý môj priestor v budúcnosti bol vyplnený maľbou. Nechcem robiť nič iné.

Umelci z histórie sú známi svojou posadnutosťou umením a absolútnym odovzdaním sa svojej práci. Van Gogha si napríklad vieme ťažko predstaviť že by robil inú činnosť než maľovanie. Nevyšiel tento postoj z módy? Vedela by si sa jedného dňa zobudiť s rozhodnutím, že sa pustíš do niečoho úplne iného? Napríklad medicína, veda, podnikanie?
Nie, žiadna veda, žiadna medicína, môj sen je ale vlastná pekáreň. Bagety, chlieb, koláče. Prototyp umelca trpiteľa sa skončil modernou. Postmoderný človek je človek všestranný, ktorý môže byť vrcholovým športovcom a zároveň aj skvelým maliarom. Ja však razím heslo: Ak chceš byť v niečom naozaj profesionálny, sústreď sa na jednu vec a tú rob poriadne.

portret02.jpg

pata2.jpg

Biografia na tvojej internetovej stránke uvádza slušný zoznam inštitúcií, ktoré si absolvovala.
Mne sa nezdá, že je toho veľa. Naopak, necítim, že by som štúdium chcela skončiť, rada by som pokračovala ďalej. Najväčší posun som získala vďaka môjmu súčasnému štvrtému ateliéru prof. Ivana Csudaia, kde momentálne pracujem na diplomovej práci.

Mám pocit že taký je trend - umeleckú tvorbu často treba odôvodniť komplikovaným jazykom, ktorý je ale zrozumiteľným len určitému okruhu ľudí. Je intelektuálne vzdelanie podmienkou k tomu aby človek mohol byť umelcom? Je to LEN trend?
Nie je to len trend. Žijeme vo veku postmoderny, kedy je úplne regulérne citovať predošlých autorov. Preto je dôležité teoretické pozadie, aby sme porozumeli kontextu, v ktorom dielo vzniklo. Aj keď je hravosť a experiment súčasťou tvorivého procesu, pre mňa ako pre autora je dôležité mať podchytené veci aj v teoretickej rovine. Som za širší záber vo vzdelaní než sa žiakom dostáva na stredných umeleckých školách. Napríklad viac vedomostí z histórie, biológie, fyziky, filozofie...

Tvoje obrazy sa mi zdajú prístupné kvôli emocionálnemu potenciálu, ktorý na mňa okamžite účinkuje - často na prvý pohľad.
Čo sa emocionálneho pôsobenia týka, myslím si že abstrakcia je pre dnešnú mediálnu dobu ideálna. Svet je tak preplnený vizuálnymi obrazmi, že to otupuje naše vnímanie. Mozog sa snaží filtrovať, ale procesor nestíha. Abstrakcia sa mi preto zdá úžasná, lebo nás núti k imaginácii, cvičiť predstavivosť a vnímanie.

Imaginácia - je až taká dôležitá? Prečo? Do istej miery sa zdá, že človek inklinuje k spotrebe predpripravených polotovarov. A úspešne sa pritom rozvíja dopredu. Kde v tom všetkom je miesto pre imagináciu? Prečo by bežný človek mal všetko prežúvať sám či dokonca skúmať ako má prežúvať, keď môže len otvoriť ústa a prehltnúť? Nie je "imaginácia" len "hobby" pre vymedzenú elitu?
V podstate aj umenie je pre elitu. Ale nie je to pre ňu hobby. Je to jej spôsob života, premýšľania. Zároveň nechcem triediť ľudí na obyčajných a elitu. Elitou myslím ľudí, ktorí sa dokážu v živote pozastaviť, zamyslieť a zaujať ku veciam svoj vlastný postoj. Môže to byť pekár, architekt, kvetinárka.

kruh.jpg

Soda-Gallery.jpg

instalacia-pre-Soda-Gallery.jpg

Červený trpaslík a ďalšie obrazy, rovnako ako plagát k tvojej výstave prorokujúci Zrodenie hviezdy - to všetko odkazuje k astronómii. Je to vážny záujem alebo len momentálne nadšenie niektorými javmi?
Je to len momentálne nadšenie niektorými javmi, ktoré sa časom mení. Nie je uzavreté, stále sa k tomu vraciam, premýšľam o tom. Astronómiu neštudujem. Vesmír vnímam intuitívne. Verím vo vesmír, ktorý je spravodlivý a pomáha nám všetko realizovať.

Hviezdy a ich energia - je to len téma ktorá ťa zaujíma k vizuálnej interpretácii, alebo odkaz na niečo veľmi osobné, postavené na osobných skúsenostiach?
Celá téma sa vyvinula skôr intuitívne. Na začiatku som nachádzala v obrazoch ja i divák rôzne typy erupcií - sopečné, vesmírne, hmloviny, nebuly. Z toho sa vyvinula téma a hlavne výstava Evolution of a star v galérii Soda. Dnes už to nie sú hviezdy. Z vesmíru sa výskum zúžil do laboratória. Kam to smeruje? Nadchýna ma to, že prídem do ateliéru a neviem kam to povedie. Pristúpim k obrazu a napriek počiatočnej idei sa dobrovoľne nechám viesť materiálom.

Tvojim obrazom - hlavne z posledných rokov - dominuje červená, modrá a čierna farba. Sú to farby hviezd? Lennona nesmierne iritovalo keď sa reportéri pýtali, prečo v nejakej piesni použil taký a taký akord. Napriek tomu - prečo tvoje farebné spektrum vynecháva farby zelené a žlté, a tiež pastelové odtiene? Je to životný postoj?
V prvom rade nepoužívam čiernu farbu. Je to Paynova šedá ktorá môže vyvolávať dojem čiernej. Zredukovala som svoju paletu na spektrum monochrómu. Monochróm mi vyhovuje. Zjavné to bolo už v modrej sérii spred dvoch rokov, kde som riešila rôzne morské motívy ale i televíznu obrazovku a jej zrnenie. Momentálne pracujem s Paynovou šedou, ktorej vlastnosti ma stále fascinujú. Stále ma niečím prekvapuje. Svojou schopnosťou meniť sa. Vyhovuje mi to v rámci výrazu, má to pre mňa väčšiu razanciu. Výber farieb súvisí s podvedomím, nielen u mňa, ale u každého. Paradoxne Rothko v jeho farebne najpestrejšom období prechádzal veľkou úzkosťou, ktorá viedla k samovražde.

Rešpekt vzbudzujú úctyhodné rozmery tvojich obrazov. Láka ťa historická skúsenosť keď väčšina starých majstrov produkovala päťmetrové formáty, alebo chceš jednoducho expandovať?
Chcem expandovať, byť úderná. Zároveň si to vyžaduje moja technika maľby vzduchom. V najnovších obrazoch je snaha o zoom. A so zoomom je zväčšovanie prirodzene spojené. Ľudia sa pýtajú, kde také veľké formáty vystavím. Keby som sa tým riadila, tak nemaľujem. Vravím si: V Berlíne je miesta dosť.

Z môjho pohľadu sa mi javíš ako veľmi aktívna výtvarníčka. V jednom kuse odvážaš a privážaš obrazy z a do svojho ateliéru, zúčastňuješ sa výstav, chrlíš nové diela. Čo všetko sa momentálne u teba deje?
Prvoradá je pre mňa diplomová práca. Do nej dávam všetku energiu. Nie je to len záležitosť piatich - siedmych obrazov. Je to výskum a proces, ktorý bude pokračovať. Lákadlom na ňu bude výstava Episode v apríli v Hopkirku.

hopkirk.jpg

Ako je to s možnosťami prezentácie diela mladých výtvarníkov na Slovensku? Odlišuje sa v tomto smere Bratislava od iných časí Slovenska?
Možnosti sa zlepšujú. Centrom sa nestáva len Bratislava, kde mimochodom vznikajú mnohé bytové galérie a rôzne alternatívne priestory. Žilina a Košice sú taktiež centrami, kde to žije, kde ľudia majú dosť energie na propagovanie mladého umenia. Veľké nádeje ale vkladáme do zahraničia. Ich träume űber Berlin.

Umenie a trh. Tomu sa dnes nevyhneme. Podmieňujú sa nejako? Dá sa robiť dobré umenie bez dobrého trhu?
Na Slovensku nemáme dobrý trh s umením a napriek tomu si myslím, že sa tu robí dobré umenie.

V histórii ešte pomerne nedávnej umelci formovali skupiny (Osma, Devětsil, Tvrdohlaví atď.) kde ich spájal nejaký názor, ideológia, predstavy o umení a pocit identity. Dnes už asi niečo podobné medzi mladými umelcami nefunguje. Je problém komunikácia? Je problém spoločná ideológia, alebo je to jednoducho zastaraná predstava o komunitnom prepojení umelcov?
Sama nad tým často rozmýšľam. Potreba vytvárania umeleckých skupín so spoločným manifestom je v Čechách omnoho silnejšia ako na Slovensku. Neviem prečo to tak je. Skupina má väčšiu energiu, schopnosť zmeniť, o niečom presvedčiť. A napriek tomu sú u nás aktívne možno tri skupiny. Namiesto väčšej spolupráce cítiť stále porovnávanie medzi Košickou a Bratislavskou scénou. Najmladšie generácie zase majú potrebu prezentovať sa individuálne. Fenoménom dnešnej doby je prehnaná súťaživosť a individualita. Na Slovensku asi na skupiny nie je nálada.

Spája dnes vôbec umelcov niečo?
Sny o zahraničných galériách.

Foto: archív autorky, Ján Viktorín, Michal Šplho

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?