Určite nie som sám. Určite sú nás v tomto malom, šikovnom národe stovky, ba nebojím sa povedať i tisíce - a nielen grafikov - čo snívame o svojej životnej príležitosti. Roky a poniektorí i desaťročia usilovne rozvíjame svoje profesionálne zručnosti, nespávame po nociach lebo nasávame najnovšie informácie a trendy z našeho fachu. Každodenne naberáme nové skúsenosti, budujeme archív poznatkov, vzorov, zvykáme si na nové verzie nástrojov a programov, ktoré v našej práci používame. Zanedbávame rodiny, deti a manželky len aby sme sa stali o niečo lepší, aby sme sa posunuli o kúsok ďalej.
V skratke, aby sme sa stali najlepší a obstáli na dynamickom trhu v ktorom sa učíme pohybovať.
A viete prečo? Aby sme na tom dynamickom trhu mohli mať najnižšie požiadavky na odmenu. Aby sme mohli s čistým svedomím ponúknuť našemu zamestnávateľovi to najlepšie a pritom za skromnú odmenu. Aby sme dosiahli náš vysnívaný cieľ - mať minimálnu hodnotu a zároveň byť stelesnením najvyššej kvality a najvyšších výkonov.
Veď prečo by sme sa ináč toľko trápili a rozvíjali? Hádam nie preto aby sme za kvalitnú prácu požadovali tučný balík peňazí? Čo je to za gaunera čo ako zamestnávateľ svojmu zamestnancovi chce nanútiť za jeho výkon primeranú - nie to ešte nadštandardnú - odmenu? Kto by chcel u takého hajzľa pracovať?
Nie, my máme svoju česť a neoblomne sa životom prebíjame k našim cieľom. Len aby sa mi pošťastilo a aby si ten zamestnávateľ vybral do pracovného pomeru moju maličkosť. Ak sa to podarí, budem zaspávať s blaženým pocitom na srdci: som v dobrých rukách. To som mal ale v živote šťastie ;-)
PS: Inzerát v perexe som dnes našiel na stránkach nemenovaného servera pre grafikov a venovaný grafike.
Autor ilustrácie: Michal Šplho
